Význam vertikutácie pre trávniky

Napriek tomu, že trávniky vo svojej najrôznejšej podobe predstavujú viac ako dve tretiny výmery všetkých plôch verejnej zelene, doterajšia úroveň ošetrovania ich zastúpenia ani zďaleka nezodpovedá. Väčšina trávnatých porastov je udržovaná iba kosením v spojení s často nepravidelným hnojením a podľa možnosti závlahou. Tieto základné opatrenia však na trvalo uspokojivý stav trávneho porastu nestačia.

Trávnik zložený z jednotlivých trávnych rastlín a výhonov je živým ekosystémom, ktorý je charakterizovaný všetkými životnými prejavmi, ktoré sú pre rastliny typické – najmä rastom a vývojom nových výhonov, ale aj starnutím a odumieraním jeho nadzemných i podzemných častí. Keďže je prísun odumretého rastlinného materiálu podstatne rýchlejší ako jeho prirodzený rozklad, dochádza k jeho postupnej kumulácii v poraste a povrchovej vrstve pôdy a následnej zmene vzhľadu trávnika.

Príčinou je zvýšený podiel trávnej plsti (stariny) v trávniku, ktorá tento vzhľad narúša. Tento jav je markantnejší v hustých, intenzívne ošetrovaných porastoch, kde vzniká viac plsti a podmienky na jej rozklad sú menej priaznivé ako v riedkych nehnojených porastoch. Intenzívnej tvorbe trávnej plsti často napomáha aj nevhodná technológia kosenia a častého mulčovania pokosenej hmoty.

Spočiatku kozmetická vada môže byť do budúcnosti zdrojom ďalších problémov pri pestovaní trávnika. Vrstva trávnej plsti blokuje nielen prívod vzduchu, ale aj vody a živín do vrchnej vrstvy pôdy. Trávna plsť obsahuje podľa údajov GANDERTA a BUREŠA (1991) až 30 % lignínu, čo predstavuje až päťnásobok hodnoty zistenej pri živej nadzemnej biomase. To v praxi znamená, že mnohokrát podstatná časť zrážkovej a závlahovej vody sa vôbec nedostane do koreňovej zóny a väčšina nových koreňov je zakladaná plytko pod povrchom pôdy. Trávnik stráca svoj vitálny vzhľad, redne a výrazne nereaguje ani na zvýšený prísun živín a vody. Ďalším sprievodným javom „plstnatenia“ trávnika, ktoré vedie k oslabeniu jeho celkovej konkurenčnej schopnosti, je zvýšený výskyt machu, burinných druhov a tiež vyššie riziko výskytu hubových chorôb. Väčšie problémy s rozkladom trávnej plsti nastávajú navyše na pôdach s nižšou hodnotou pH (5 a nižšou), kedy klesá celková mikrobiálna aktivita pôdy.

Ako na regeneráciu trávnika

Opatrenie, ktoré umožňuje účinné odstránenie trávnej plsti a regeneráciu trávnika pre jeho udržanie v požadovanom stave sa nazýva vertikutácia (angl. verticut) alebo vertikálny rez trávnika. Zvislé vertikutačné nože, najčastejšie aktívne poháňané, plytko narezávajú trávnu mačinu, narúšajú celistvosť vrstvy trávnej plsti a uvoľnený materiál vynášajú na povrch. Z biologického hľadiska prispieva vertikutácia k predĺženiu života trávnika podporou intenzívnej tvorby nových odnoží, čo vedie k celkovému zmladeniu trávnika, tj. na toľko potrebné regeneráciu trávnika. Novinkou v riešení plstnatenia trávnika je využitie pôdnych mikroorganizmov, ktoré trávnu plsť aktívne rozkladajú. Bakteriálny prípravok BactoGrass pre urýchlený rozklad stariny v trávniku nájdete tu.

Vodorovná vzdialenosť vertikutačných nožov sa pohybuje najčastejšie v rozmedzí 5 až 40 mm pri ich hrúbke 1 až 3 mm. Konštrukčne môžu byť nože na hriadeli uchytené výkyvne (cepové alebo kladivkové prevedenie) alebo na pevno. Prvý spôsob umožňuje šetrnejšie prenikanie nožov len tesne pod povrch spojené s účinným odstránením plsti, pevné nože naopak umožňujú súčasne s vertikutáciou v prípade potreby aj účinné prerezanie trávnika do hĺbky niekoľko desiatok milimetrov a tým trávnik ideálne regenerujú. Uvedené opatrenie býva, najmä v anglicky hovoriacich krajinách, označované ako skarifikácia a je využívané predovšetkým na silne zaťažovaných plochách na dôkladné prevzdušnenie utuženej vrchnej vrstvy pôdy a účinné odstránenie trávnej plsti.

Hlavné zásady prevedenia vertikutácie trávnika

Pred plánovanou regeneráciou (vertikutáciou) trávnik nízko pokosíme.

Vertikutáciu vykonávame v stave plnej vegetácie trávnika, najlepšie dvakrát ročne – v priebehu jari a na jeseň. Výnimkou sú obdobia s možnosťou prízemných mrazíkov, popr. dlhotrvajúceho sucha, kedy je vhodnejšie zásah odložiť. Silne zanedbané plochy s vysokým podielom trávnej plsti ošetrujeme častejšie, možno aj jedenkrát mesačne. Vykonanie zásahu dvoma smermi, najlepšie „do kríža“, je tiež účelné.

Za normálnych okolností neprekračujeme hĺbku vertikutácie 2 – 3 mm.

Ak nie je vertikutátor vybavený zberným zariadením, odstránime bezprostredne po zásahu vynesenú trávnu plsť z plochy. Na tento účel dobre poslúži rotačná kosačka so zberom, mechanický čistič trávnika so zásobníkom – sweeper a pod.

Po vertikutačnej regenerácii trávnika je vhodné trávnik prihnojiť, najlepšie dlhodobo pôsobiacim hnojivom s vyváženým pomerom živín pre trávniky a ľahko zapieskovať ostrým kremičitým pieskom v dávke 3 – 5 l/m2. Piesok, ako inertný materiál, napomáha prevzdušneniu vrchnej vrstvy trávnika a tým vytvára podmienky k prirodzenému rozkladu novo vznikajúcej trávnej plsti. Vertikutáciou ľahko narušenej trávnej mačiny je v optimálnom stave aj pre aplikáciu pôdneho kondicionéra, ktorý umožňuje aplikáciu v priebehu vegetácie trávnika, napr. Agrosil LR. Ten napomáha celkovej regenerácii trávnika úpravou nepriaznivých pôdnych vlastností.

Na silne preriedených plochách môžeme vertikutačné nože nastaviť hlbšie a do narušeného povrchu pôdy urobiť dosev trávnika, opäť spojený s prihnojením a zapieskovaním, aby regenerácia trávnika mala čo najväčší efekt.

Na plochách s vysokou záťažou (najmä ihriskové trávniky) chápeme vertikutáciu vždy ako súčasť komplexu ďalších regeneračných opatrení (aerifikácia, pieskovanie, dosev, hĺbkové kyprenie a i.), kde každý zásah svojím dielom prispieva k výslednému zlepšeniu stavu trávnatej plochy.

Vertikutácia je účinným opatrením aj v boji proti machu v trávniku. Dochádza pri nej k účinnému odstráneniu odumretých rastlín machov po aplikácii chemického prípravku (na báze síranu železnatého a pod.). Opäť je vhodné súčasne vykonať prihnojenie, ľahké zapieskovanie a dosev.

Trávnik v prvom roku po založení vertikutácii spravidla nevyžaduje.

Príliš častá vertikutácia môže spôsobiť viac škody ako úžitku.

Pravidelne vykonávaná vertikutácia významne napomáha k udržaniu trávnika v optimálnom stave pri dosiahnutí vysokej úrovne jeho úžitkových vlastností (hustota, farebný aspekt, odolnosť proti záťaži, zdravotný stav a i.). Napriek tomu ju nemožno v žiadnom prípade považovať za všeliek na odstránenie ďalších pestovateľských nedostatkov. Ak nám trávniky majú dlhodobo prinášať radosť a úžitok, chápajme vertikutáciu vždy ako neoddeliteľnú súčasť komplexu trávnikových regeneračných opatrení.