Lipnica lúčna (Poa pratensis)

Lipnica lúčna je najčastejší druh našich lúčnych a pastierskych porastov. Je šľachtená a pestovaná vo veľkom počte odrôd. Má veľmi pomalý počiatočný vývoj, od tretieho úžitkového roka je konkurenčne silná. V trávnych porastoch zapĺňa prázdne miesta po odumretí menej vytrvalých druhov a znižuje tak medzerovitosť a nebezpečenstvo zaburinenia. Nenahraditeľná je na svahovitých pastvinách, kde zabraňuje mechanickému poškodzovaniu a následnej degradácii porastov. Je neoddeliteľnou súčasťou väčšiny ihrískových a rekreačných trávnikov, kde výrazne zvyšuje ich odolnosť voči mechanickej záťaži. Je citlivá na listovej hrdzi v jesennom období, ktoré znižujú kvalitu krmovín a vizuálny aspekt trávnikov. Znáša kosenie až na výšku 1 cm. Pri vyššej záťaži vyžaduje vyššie dávky živín dusíka, fosforu a draslíka. Obdobie sucha znáša s čiastočným odumretím listov, pri dostatku vlahy však rýchlo obrastá.

Stanovište: Vlhké, výživné pôdy, lúky, pastviny, okraje ciest, priekopy, svahy, trávnaté stráne, rumoviská, riedke listnaté lesy. Je nenáročná na stanovište, ale nedarí sa jej v zatienených polohách.

Prirodzený výskyt: Nížiny až hory.

Význam lipnice lúčnej v trávniku

Pre svoju odolnosť mechanickej záťaži, chorobám a škodcom je uplatňovaná predovšetkým v trávnych zmesiach pre záťažové podmienky (ihriskové trávne zmesi, osivá pre trávniky rodinných záhrad...). Je ale potrebné počítať s jej pomalým počiatočným vývojom.