Štrkové trávniky ako alternatíva k asfaltu a betónu

Zvýšenie vsakovacej schopnosti obcí, ako súčasť komplexu preventívnych opatrení pred povodňami z prívalových dažďov, je jednoznačne smerom, ktorým by sa urbanistika našich sídiel mala uberať. Už od polovice 19. storočia boli v zámockých záhradách zakladané tzv. „štrkové trávniky“, používané na spevnenie ciest, ktorých povrch zároveň vzhľadovo plynule nadväzoval na okolité trávnaté plochy. Ich výhodou bolo aj zníženie prašnosti, zvýšenie vsakovacej schopnosti a v neposlednom rade spomínaný estetický význam. Prvé zmienky o trávnatých cestách sa v literatúre objavili už v prvej polovici 19. stor.

PREČO VLASTNE ŠTRKOVÝ TRÁVNÍK?
Výstavbou jednotlivých spevnených vrstiev zavŕšených trávnatým krytom je popri potrebnej nosnosti dosiahnutá aj dostatočná pórovitosť a priepustnosť, čím je zaručená žiaduca retencia v miestach, kde sa v dnešnej dobe obvykle navrhuje betón alebo asfalt. Práve vsakovacia schopnosť pri súčasnej zaťaženosti spevnených vegetačných substrátov v štrkových trávnikoch zvyšuje značný ekologický význam týchto plôch. Podstatným prínosom použitia štrkových trávnikov je podpora biodiverzity na danej lokalite.

Pri zostavovaní druhovo pestrých zmesí pre štrkové trávniky je nutné vychádzať predovšetkým z reálnych podmienok stanovišťa, dostupnosti jednotlivých komponentov a praktických skúseností. Zmesi pre štrkové trávniky môžu byť zložené iba z trávnych druhov alebo môžu obsahovať prímes bylín. Zloženie rôznych variantov zmesí pre štrkové trávniky je uvedené v norme FLL – „RSM – pravidlá pre zostavovanie zmesí trávnikov“, a to v časti RSM 5.1 Parkové trávniky. Ešte konkrétnejšie sa odporúčaniami, kedy je vôbec vhodné pristúpiť k použitiu štrkového trávnika podľa RSM 5.1 zaoberá podrobne spracovaná metodika FLL – „Smernica pre navrhovanie, realizáciu a údržbu spevnených zatrávnených plôch“.

PRÍKLAD ZMESI NA ZALOŽENIE ŠTRKOVÉHO TRÁVNIKA:
RSM 5.1. - Štrkový trávnik s rebríčkom - je nenáročná bylinná zmes vhodná pre väčšinu stanovíšť. Výborne sa dokáže presadiť aj v pôdach chudobnejších na živiny. Obľúbená je najmä pre parkovacie plochy. Zmes bola na veľtrhu FOR GARDEN 2014 ocenená cenou GRAND PRIX.
Zloženie:

Trávy 98 %: Festuca rubra rubra 15 %, Festuca rubra trichophylla 13 %, Lolium perenne 40 %, Poa pratensis 30 %

Byliny 2 %: Achillea millefolium 2 %
Odporúčaný výsevok: 20-30 g/m²

Vrstvy štrkového trávniku
Podľa intenzity využitia sú zakladané štrkové trávniky s jednou nosnou vegetačnou vrstvou s mocnosťou 15-30 cm alebo s dvoma vrstvami, kde hlbšia vrstva je drenážna o mocnosti 20-25 cm z hrubšieho materiálu a vrchná vrstva má mocnosť 10-15 cm a obsahuje jemnejšiu frakciu štrku zmiešanú so zeminou alebo kompostom.

ZAKLADANIE ŠTRKOVÝCH TRÁVNIKOV
Štrkový trávnik je pojazdný trávnik na štrkovej vrstve s mocnosťou 20 až 30 cm, ktorého medzipriestory sú vyplnené zeminou a zakorenenými trávami. Vsakovacia schopnosť pri súčasnej zaťažiteľnosti spevnených vegetačných substrátov v štrkových trávnikoch zvyšuje značný ekologický význam týchto plôch. Prostredníctvom podkladných spevnených vrstiev opatrených trávnatým povrchom majú štrkové trávniky nielen potrebnú nosnosť, ale aj vsakovaciu schopnosť, a to vďaka dostatočnej pórovitosti a priepustnosti.

Skladba štrkových trávnikov
Podľa intenzity využitia sú zakladané štrkové trávniky s jednou nosnou vegetačnou vrstvou s mocnosťou 15-30 cm alebo s dvoma vrstvami, kde hlbšia vrstva je drenážna s mocnosťou 20-25 cm z hrubšieho materiálu a vrchná vrstva má mocnosť 10-15 cm a obsahuje štrk v jemnejšiu frakciu zmiešaný so zeminou (kompostom). Materiály nosnej konštrukcie (štrk) tvoria 80 objemových % a podiel prídavných materiálov (kompost, zemina) tvoria 20 objemových % vegetačnej vrstvy. Obe vrstvy musia byť oddelené geotextíliou kvôli nebezpečenstvu postupného vymývania zeminy z vrchnej vrstvy. Pokiaľ sa geotextília nepoužije, je nutné zeminu pridať do všetkých vrstiev štrkového trávnika. Materiály nosnej konštrukcie (štrk, recyklovaná stavebná suť) potom tvoria 80 objemových % a podiel prídavných materiálov (kompost, zemina) tvoria 20 objemových % v každej vrstve štrkového trávnika.

Odporúčaná dávka hnojiva na založenie štrkového trávnika je 5g/m² čistého dusíka (N). Forma hnojiva je kombinované viaczložkové hnojivo obsahujúce okrem základných živín aj mikroprvky. Vegetačnú vrstvu štrkového trávnika je vhodné vylepšiť pomocnými pôdnymi látkami na báze silikátových koloidov (Agrosil LR) v dávke 100-150 g/m².

Hlavné parametre konštrukcie štrkového trávnika

 Únosnosť min. 25 MN/m² pre osobné automobily
Sklonitosť terénu – nie väčšia ako 5 %
Priepustnosť spodnej vrstvy (základu) pre vodu 1,0 x 10-6m/s, vegetačné nosné vrstvy potom 5 x 10-6m/s
Výstavba ideálna pri vonkajšej teplote 8 °C

STAROSTLIVOSŤ O ŠTRKOVÉ TRÁVNIKY
Starostlivosť o štrkové trávniky zahŕňa, podobne ako pri ostatných typoch trávnikov, pravidelné hnojenie, a to v rovnakých dávkach a termínoch ako u intenzívnych alebo extenzívnych trávnikov, v závislosti od zvoleného variantu štrkového trávnika (trávny x trávino-bylinný; intenzívny x extenzívny; a pod. ). Po prvom kosení je nutné štrkový trávnik neobsahujúci byliny (okrem rebríčka obyčajného) pohnojiť dusíkatým hnojivom v dávke 5 g/m². Pravidelnou výživou je podporovaná regenerácia a zapojenie štrkového trávnika, ktorý je vystavený veľkému zaťaženiu. Štrkové trávniky s podielom dvojklíčnolistových bylín (okrem rebríčka obyčajného) nie je vhodné pravidelne hnojiť, pretože potom dochádza k zníženiu druhovej pestrosti porastu. Travinobylinné spoločenstvá sú na využitie v štrkovom trávniku vhodné za predpokladu plánovanej nižšej záťaže.

Pravidelné kosenie na výšku 4-6 cm sa u extenzívnych štrkových trávnikov vykonáva 1x až 2x ročne, obvykle nie je nutné častejšie. Iba v prípade skutočne intenzívnej starostlivosti s pravidelnou závlahou je nutné kosiť podľa potreby častejšie, nikdy však nie jednorazovo viac, než je 1⁄3 čepele listu tráv. Pri pravidelnom parkovaní sú rastliny zastúpené v štrkovom trávniku vystavené takej záťaži a stresu, že väčšinou príliš nerastú a kosenie sa týka iba nezaťažovaných okrajových častí za účelom udržania estetického dojmu z plochy. Štrkový trávnik by sa nemal kosiť pri teplotách presahujúcich 25 °C. Rovnako ako pri iných typoch trávnikov je v suchých obdobiach potrebná závlaha. Dávku vody 20–40 l/m² s odstupom max. 5 dní je potrebné prispôsobiť vyššej priepustnosti vegetačnej vrstvy.

Opatrne sa musí postupovať pri zimnej údržbe, kedy nesmie dôjsť k narušeniu povrchu štrkového trávnika radlicu. Pri neprimeranom a predimenzovanom využívaní štrkových trávnikov môže dôjsť vplyvom nadmerného zaťaženia a pri častom brzdení áut k posunutiu jednotlivých vrstiev štrku, vzniku koľaje a v dôsledku toho aj k výskytu kaluží. Zvýšenie únosnosti existujúceho štrkového trávnika je možné riešiť nasledujúcimi postupmi:

- odvodnením pozemku,
- dodatočným zhutnením,
- dodatočným vmiešaním chýbajúcej frakcie štrku,
- vmiešaním hydraulického spojiva (v rozpore s FLL 2000),
- zvýšením mocnosti vegetačnej nosnej vrstvy

Podrobné tabuľky na založenie štrkového trávnika nájdete tu.